Môžu byť čmele (čmeláci) využiteľné pre poľnohospodárstvo a záhradu?

Táto ekosystémová služba má priamy dopad na ekonomiku cez vplyv na výkonnosť poľnohospodárstva. Pritom opeľovače, to nie sú iba včely, ale v našich podmienkach predovšetkým čmele (čmeláci). Z viacerých dôvodov predstavujú čmele vynikajúcich opeľovačov rastlín, predovšetkým telo je husto pokryté chĺpkami (tie sú na konci rozvetvené) čo umožňuje zber a transport množstva peľu, rôzne druhy majú rôznu dĺžku jazyka (môže byť opelený široký počet druhov rastlín) a vedia sa dostať aj k peľu neprístupnému pre včely (1). Zároveň lietajú ďalej od kolónie (do 1 km) ako včely, čiže pokryjú väčšiu plochu. Tiež v porovnaní so včelami navštívia viac kvetín za taký istý čas.

Dopad na výnos plodín

V poľnohospodárstve je činnosť opeľovačov neoceniteľná činnosť. Pri skúmaní vplyvu čmeľov a včiel na výnosnosť semena z plôch ďateliny (jetel) bola zistená vyššia výnosnosť na plochách opeľovaných čmeľmi v porovnaní so včelami (2). V niektorých krajinách sa začalo aj s chovom čmeľov. Cieľom bolo zvýšiť produktivitu rastlín najmä u druhov, ktoré sa ťažšie opeľujú umelo ako napr. paradajky (rajčata). Paradajky pritom tvoria hlavnú plodinu pre opeľovanie čmeľmi. Vedci zistili, že opeľovanie čmeľmi bolo lacnejšie ako mechanické opeľovanie (3). Okrem zvýšenia produkcie bolo tiež zistené, že využitím čmeliakov mali plody vyššiu kvalitu. Zároveň, ak poľnohospodári využívali čmele, používali aj menej pesticídov a využívali viac biologickú ochranu plodín pred škodcami. Využitie opeľovania včelami alebo čmeľmi závisí od lokálnych podmienok. V prípade tienistých plôch alebo pri nižšej teplote okolia sú preferované čmele. Včely je naopak odporúčané využívať na slnečnejších miestach s vyššou teplotou okolia.

Ako pomôcť divo žijúcim druhom

Okrem umelo chovaných čmeliakov môžeme v záhrade využiť služby voľne žijúcich druhov. Keďže čmeliaky potrebujú kvetiny, v ideálnom prípade je vhodné pestovať zmes druhov, kvitnúcich od jari do neskorého leta. Hniezdo kolónie je umiestnené v závislosti od druhu. Niektoré druhy si ho budujú v zemi, iné druhy v hustej tráve či v dutinách stromov a vtáčích búdkach. Medze, hrádze, okraje záhrad s viacerými druhmi kvitnúcich rastlín predstavujú útočisko pre čmeliaky. Ak chceme mať bohatšiu a kvalitnejšiu úrodu je lepšie nepoužívať veľa pesticídov a dôsledne preštudovať ich zloženie či nie sú škodlivé pre včely. Odmenou budú kvalitné plody a zlepšenie funkcií v okolitom ekosystéme.

Fotogalerie k článku

Literatúra
(1) bumblebeeconservation.org
(2) Semiha Cecen , Fehmi Gurel , Ayse Karaca. 2008. Impact of honeybee and bumblebee pollination on alfalfa seed yield. Acta Agriculturae Scandinavica, Section B — Soil & Plant Science. .VupoqI-cG70http://dx.doi.org/10.1080/09064710701214627. Vol. 58, Iss. 1
(3) Hayo H.W. Velthuis, Adriaan Van Doorn. A century of advances in bumblebee domestication and the economic and environmental aspects of its commercialization for pollination. Apidologie, Springer Verlag (Germany), 2006, 37 (4), pp.421-451.